"Ty tu tuším naozaj patríš. Odkiaľ vezmeš výbavu a na letenky? Tebe musí dobre jebať."

              "Zoberiem si babu ktorá to všetko bude mať alebo to zaplatí."

              "Tebe musí dobre jebať,"zopakoval vlado. "Čau idem, ešte sa uvidíme."

              "Ešteže odchádza, lebo by som ho musel trafiť,"poviem Elene. Som spokojný so sebou. Viem, že nezačínam prvý. A ešte sa 

nikomu nepodarilo ma vyprovokovať rečami, sú to len slová. tak ako je to v tom citáte:" Hlubokou řeku nezakalíš kamenem a když se

necháš vyprovokovat nejsi řekou ale kalužinou," alebo tak nejako to bolo.

               "Prečo ho vytáčaš? hnevala sa na mňa Elena.

               "Lebo si to zaslúži,"odpoviem. "Je to pravda, že spolu zase chodíte?"

               "Nie," odvrkne mi Elena.. Fudbalový zápas sa končí, Ignác s Janou prichádzajú k nám, sadáme si všetci na lavičku.

               "Tebe som ešte na kolenách nesedela,"povedala Ignácovi jana a sadá si mu na kolená. Robí to preto lebo prichádza Milan.

               "Myslíš, že to s tou tvojou chorobou pojde k lepšiemu?" žartuje Ignác.

               "Pojde,"pokyvuje suverénne hlavou Jana. Začína pršať. Ignác dáva nad janu lopúch aby nezmokla. Jana si drží Ignáca rukou

okolo boku a ja si chytím Elenu okolo ramien. Ignác odchádza s Janou do kríkov. tam ju vyzlieka. Nevidíme ich ale počujeme:" Nechy

taj ma za prsia nemáme čas, poriadne ma vymydli,"počujeme Janin hlas.

               "Ešte tri razy a budem,"vraví.

               "Tato vyhoď ho, lebo ja odídem. On mi s ňou flirtuje, mne sa zdá, že sa poznajú. Včera boli u báb, videl som ich, išli po ríne.

Viem určite, že to boli tí dvaja."

              "Ja som nič nevidel,"odbil ho riaditeľ,"daj mi pokoj, nemám teraz na teba čas. Dobre tak ho vyhodím....nevyhodím choď si po

svojom, len pekne choď."

Gankstri chcú vojsť hlavným vchodom, ale stretajú sa s Vladom a ten ich všetkých zmláti

               "Čo, už máte tie gate dolu? začul riaditeľ z poschodia, poriadne napínal uši aby mu nič neušlo. vybieha na poschodie. Nájde 

tam Mira čakajúceho pri dverách izby dievčat. Od zlosti zúži peri tak, že mu ich ani nevidno. "Tak je to teda, gate dolu, trckoši, trckane,

ja vás naučím, choď sa zbaliť."

               "Mali mokré gate, spadli na zadok do bažiny, keď sme hrali fudbal, prezliekali sa teraz a ja som ich len čakal,"  bráni sa Miro.

Vie, že po tom čo riaditeľ počul mu ťažko riaditeľ uverí. Ale neprestane sa brániť. Len som sa spýtal či už si obliekli suché vecia a mok

ré či už majú dolu."

               "Suché mrmle,"snží sa riaditeľ o vtip."To určite, to rozprávaj tomu čo má vačšiu hlavu ako ja, rozprávaj to koňovi, vidím ti až 

do žalúdka." Miro znechutene  s plačom na krajíčku odchádza na svoju izbu. Stretáme ho na chodbe. Pozerám na Mira a pýtam sa ho:

"Čo sa stalo?"

              "Riaditeľ ma vyhodil. Je to debil, čakal som na baby, len som čakal pri dverách a opýtal som sa či už majú tie gate dolu,veď

vieš spadli do tej bačoriny. myslel si, že ich chcem pretiahnuť. Mám sa hneď zbaliť."  Je mi ho ľúto ale neviem čo by som si ja pomyslel

keby som bol správca sanatória a počul by som takéto provokačné dvojzmyselné reči. "To je blázen ten riaditeľ,"poviem,"to sa musí

vysvetliť, choď za ním a povedz mu ako to bolo."

              "Ja ho seriem, mohol by som mu vysvetľovať čo by som chcel aj tak mi neuverí. Mám nejakú hrdosť,"povie Miro a vyťahuje

si kufor spod postele a hádže nahnevane doň svoje veci zo skrine. "Dám si vedľa na chatenejaké vínko a pojdem domov, aj tak mi to

tu vobec nepomohlo, mal som ísť domov ako Marika po troch týždňoch. Po troch týždňoch sa ide domov na skúšku aby si zistil či sa

niečo zmenilo, zbadala že vobec nič a tak to ukončila, je to tu stratený čas. Dášu bolia ruky a nevedia z čoho.Zuzana stratila tri deti a

myslíš, že jej pomožu sa s tým vyrovnať. Už sa s tým vyrovnala ale následky zostali. Maj sa a pozdrav chalanov."

              Ideme s Ignácom na izbu. Ignác sa pozerá do zrkadla a vyčesúva si vlasy dozadu. Dneska je diska. Na chodbe je počuť krik.

Tetka naháňa riaditeĺovho syna:"Tak ty nebudeš jesť. Budeš jesť alebo nie?" tetka drží v ruke tanierik so škvareninou. Malý pozerá na

tetkine nohy pripravený kedy urobí krok k nemu. "Nebudem jesť, tata ťa aj tak nemá rád, nekedy ťa určite vyžene." Starká robí krok

k nemu, malý cúva. Riaditeľ prichádza ku svojej švagrovej a tetka sa mu sťažuje.

            "Čo neješ?,ůpovie riaditeľ. "Budeš jesť."

            "Nebudem,"povie zanovito jeho malý syn. "Tatko ty si sprostý." Riaditeľ podišiel k svojmu synovi a začal ho hladiť po vlasoch

a vraví mu medovým hlasom:"Ja nie som sprostý, ja nie som sprostý ale hneď nato naňho zakričí:"Budeš jesť a hotovo."

            "Nebudem,"odporuje ešte viac  a dupne nohou.

            "Ja ťa zabijem, ke´d nebudeš jesť." Riaditeľov syn sa  pustil do hysterického plaču a utekajúc preč kričal:"chce ma zabiť, chce

ma zabiť, týra ma, ľudia pomožte, demokracia." Riaditeľ sa rozbehne za ním. "Ja by som ti dal demokracie, keby tu neboli ľudia, pre

to si aj dovoľuješ, vieš, že možeš kričať, vie, že ho nemožem naháňať, ako toto skončí táto anarchia?" Riaditeľ bolo počuť, že zastal,

a zúfalo pozeral za synom, ktorý vybehol na dvor. Bolo počuť ako riaditeľ pre seba niečo rozpráva a zrazu vykríkol:" premeň sa na 

piču. Najskor v tom bol hnev ktorý smeroval k jeho žene a on mal byť podĺa tohto ten dobrý. Takéto podobné hlášky so často počú

val, keď som robil v herni. Chodilo tam veľa cigánov. Keď som tam mal nastúpiť kamarát čo mi to dohodil /poznal sa so šéfom toho

podniku/ mi vtedy povedal:"Jane, ale tam sú cigáni. Akoby tam boli draci. Ale k tým hláškam. Hlavne jeden díler cigán takými hláška

mi oplýval, keď prehrával:" A Už možem ísť tam odkiaľ som vyliezol...len hádzať, len hádzať," vykrikoval. Ale na automaty nadávali

aj biely akoby to boli živé osoby:"Nedá hajzl, nedá, videl si čo mi urobil?" Nadávali, triasli z automatmi, kopali do nich.

Vajíčko, keď uzrel kričiaceho chlapca tak sa naľakal, že cúvol do kríkov pred vchodom. Gestom ruky ukazoval všetkým svojim komp

licom aby sa schovali do kríkov